Na Stratenec a k prameňu Kysuce

Autor: Pavol Piroha | 16.7.2014 o 9:00 | (upravené 16.7.2014 o 9:10) Karma článku: 5,94 | Prečítané:  777x

Pomedzie moravsko-slovenskej hranice je už dlhé roky atraktívna turistická oblasť. A aj keď po rozdelení republiky sa tu viedli veľké spory o priebeh hranice v spojitosti s majetko-vlastníckymi právami, dnes je tu pokoj a neuveriteľná pohoda.   

Východiskom nenáročného, ale krásneho výletu do oblasti Javorníkov bolo stredisko Makov - Kasárne. Hoci je táto časť horných Kysúc chýrna už dlhé roky, mne bola doposiaľ neznáma. O to viac som bol prekvapený. Viacero moderných penziónov, vonkajšie terasy s príjemnými posedeniami a výhľadmi ako v Alpách. Iba alpské velikány nahradili hôľnaté hrebene lemované sviežozeleným lesmi.
A moje najmilšie prekvapenie? Totálna absencia reprodukovanej hudby. Lokalita sa právom hrdí prívlastkom "klimatické kúpele".

Neveriacky krútim hlavou nad kombináciou okulahodiacej drevostavby citlivo zakomponovanej do okolitej prírody a betónovej oštóby. Barbarstvo toho najhrubšieho zrna.

Dnes som mal v pláne prechádzku na Stratenec a Veľký Javorník. Spoločnosť cestou na Stratenec mi robili tri šarmantné turistky.

Neodmysliteľný oddych s ochutnávkou dobrôt z batoha na mieste so svojským genius loci. 

Cestou späť nevyhnutná zastávka pri upravenej studničke. Trošku osvieženia a samozrejme spomienkové foto.

 Návrat na Kasárne a samozrejmý relax pri dobrom, ale striedmom obede. A stále smiech, žartovanie a veselé štebotanie. Dievčatá, čo sa vedia tešiť zo života.

Slnečný deň a dostatok času nám nedovolili ukončiť výlet a tak sme sa cestou domov zastavili ešte pri prameni Kysuce. Zo sedla Pindula po žltej značke je to k areálu dáka polhodinka do dosť výživného kopca. Ale zvládli sme. Teda predovšetkým ja. Lebo dievčence kráčali ako srnky. Občas ma ohľaduplne počkali. Nevedno či zo zvedavosti kedy na ceste skonám, alebo z potreby mať niekoho naporúdzi pre potreby spoločných fotografií. :-D

Cestou do civilizácie ešte malá odbočka do osady U Papají k miestnej pozoruhodnosti. Staručkému brestu hrabolistému. Vraj najstaršiemu v Európe. Na svoj vek celkom svieži.

Pekne upravený areál a trošku oddychu v jeho tôni. Samozrejme opäť fotenie a okamžitá kontrola výsledku. Nie sme tam strapaté? A nezažmúrila som oči? Veselé to devuchy. 

Naša vodička pozná cestu späť aj so zatvorenými očami? Alebo žeby len vymoženosť novodobej techniky.

A hoci do večera ostávalo ešte pár hodín denného svetla a moc sa nám domov nechcelo, malá búrka rozhodla za nás. Meteorológom zas niečo mimoriadne vyšlo. A verabože nemuselo. Teda aspoň dnes nie.

A tak mám za sebou ďalší pekný deň. Tento strávený v príjemnej spoločnosti troch štebotajúcich dám. Ktožhovie kedy mi osud dopraje voľačo podobné. Ale to už nechám na mojich dvestosedemdesiat tisíc tri strážnych anjelov. Odkedy tí traja naviac? O tom niekedy nabudúce. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?